Život Prešova
online
online
Miloš Karásek predstavil svoju kolekciu bronzových plastík
11.04.2003 Celý región
Pod názvom Súkromná mytológia sprístupnil 29. marca v prešovskej Šarišskej galérii kolekciu svojich 23 sôch bratislavský umelec Miloš Karásek. Prezentuje nim...Pod názvom Súkromná mytológia sprístupnil 29. marca v prešovskej Šarišskej galérii kolekciu svojich 23 sôch bratislavský umelec Miloš Karásek. Prezentuje nimi svoju tvorbu za posledné tri roky. Výstava potrvá do 27. apríla t. r.
Karásek, rodák z českého Přerova (1960), je absolvent Moskovského inštitútu architektúry a na slovenskej kultúrnej scéne sa prezentuje ako architekt, maliar, sochár, scénograf a režisér, ale aj ako autor projektov postavených na prelínaní výtvarného a divadelného umenia. Aj jeho prezentácia v Prešove bola súčasťou podobne koncipovaného projektu nazvaného Paralelná identita. Jeho súčasťou bolo premiérové uvedenie inscenácie Perón v podaní činohercov Divadla Alexandra Duchnoviča a krst CD-nosiča scénickej hudby Michala Kořána pod názvom Posledné dni anjela. Kořán na vernisáži zahral na originálnom austrálskom hudobnom nástroji didgeridoo, pripomínajúcom slovenskú fujaru.
Karásek v Prešove ponúka pohľad na mytológiu svojho videnia sveta v malých plastikách z bronzu v spojení s granitom a mramorom. Témou, ktorú v dielach teatrálne a dekoratívne obmieňa, je večný ženský a mužský princíp videnia sveta.
Priamy impulz, že celý umelecký zámer kompaktne realizuje Karásek v Prešove dal dramaturg tunajšieho Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) Vasil Turok. Na jar 2002 ponúkol Karáskovi pripraviť predstavenie v DAD. Karásek v 80. rokoch pracoval vo vtedajšom Ukrajinskom národnom divadle ako scénograf, podieľal sa s režisérom Blahom Uhlárom na vzniku piatich inscenácií a sám realizoval predstavenie Skrat. \"Vítam tento návrat po desiatich rokoch, \" dodal.
Divadelné predstavenie dominovalo v prezentovanom projekte, ktorého obsahovou náplňou je hľadanie identity súčasníka, skúmanie nálad a potrieb dnešného človeka.
Karásek, rodák z českého Přerova (1960), je absolvent Moskovského inštitútu architektúry a na slovenskej kultúrnej scéne sa prezentuje ako architekt, maliar, sochár, scénograf a režisér, ale aj ako autor projektov postavených na prelínaní výtvarného a divadelného umenia. Aj jeho prezentácia v Prešove bola súčasťou podobne koncipovaného projektu nazvaného Paralelná identita. Jeho súčasťou bolo premiérové uvedenie inscenácie Perón v podaní činohercov Divadla Alexandra Duchnoviča a krst CD-nosiča scénickej hudby Michala Kořána pod názvom Posledné dni anjela. Kořán na vernisáži zahral na originálnom austrálskom hudobnom nástroji didgeridoo, pripomínajúcom slovenskú fujaru.
Karásek v Prešove ponúka pohľad na mytológiu svojho videnia sveta v malých plastikách z bronzu v spojení s granitom a mramorom. Témou, ktorú v dielach teatrálne a dekoratívne obmieňa, je večný ženský a mužský princíp videnia sveta.
Priamy impulz, že celý umelecký zámer kompaktne realizuje Karásek v Prešove dal dramaturg tunajšieho Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) Vasil Turok. Na jar 2002 ponúkol Karáskovi pripraviť predstavenie v DAD. Karásek v 80. rokoch pracoval vo vtedajšom Ukrajinskom národnom divadle ako scénograf, podieľal sa s režisérom Blahom Uhlárom na vzniku piatich inscenácií a sám realizoval predstavenie Skrat. \"Vítam tento návrat po desiatich rokoch, \" dodal.
Divadelné predstavenie dominovalo v prezentovanom projekte, ktorého obsahovou náplňou je hľadanie identity súčasníka, skúmanie nálad a potrieb dnešného človeka.
0
www.ZIVOTPO.sk
